Dnes ráno v predškolskom odbore som pomáhal Milo odstrániť jeho bundu (zatiaľ čo mu ponúkol ilúziu, že to robil „všetko sám!“) A učiteľ (poďme jej zavolať) Rovnaké farby.
Jill povedala: „Myslím, že to je dôkaz, že si nefarbíte vlasy.“ Trochu som sa zasmial a povedal som, že som počul, že niektoré matky vezmú svoje deti do salónu krásy a povedia: „Urobte z toho farbu“ (ukazujúca na hlavu dieťaťa), ale nie, ešte som to neurobil (ešte!).
Áno, je ryšavka
Jill ďalej hovorila, že ďalší učiteľ v izbe pre batoľat sa opýtal mamičky jedného dieťaťa: „Vyfarbujete Ethanove vlasy? Je to také červené! “ A ďalší (a toto je moje obľúbené): „Dávaš Jakeovi tie malé blondínky?“ Nie a nie.
Pokiaľ sme na tému vlasov, Milo bol tak dlho plešatý, že sme nevedeli, akú farbu budú jeho vlasy, kým nebude mať 18 mesiacov. Je pravda, že sa to stále môže trochu zmeniť, ale zatiaľ máme trochu ryšavej chlapca.
Milo bolo veľmi plešaté dieťa
Keď som sa priblížil ako veľmi bledé ryšavé dieťa, často som citoval, že ryšavky boli iba 4% americkej populácie. Oveľa nedávno som čítal, že ryšavky v skutočnosti vyhynú.
Keď som bol malý, občas som sa cítil ako mimozemský druh. Moje vlasy by boli buď v štýle alebo mimo štýlu. Nikdy to nebolo len vlasy. Tiež ma nemilosrdne škádlili z mojej pleti podobnej Caspar. Dokonca aj ako dospelí, cudzinci chcú byť fotografovaní vedľa mňa, aby ukázali svoje Suntans (to sa stáva skutočné!) Arvici, ktorí sa budú pýtať, či mám na sebe opaľovací krém. V dôsledku toho som si vždy myslel, že kolegovia z ryšiek boli trochu nepríjemné. Byť tak bledý a náchylný k spáleniu bol hrozným osudom, ktorý by som si nechcel nikomu, koho som miloval.
Ale teraz, keď mám malé bledé dieťa s červenými kučermi a bacuľatými (bledými) lícami, nechcel by som si nič iné. A jedného dňa by som si mohol zafarbiť vlasy tak, aby zodpovedali jeho.